Jdi na obsah Jdi na menu
 


Prvá päťka

20. 8. 2010

K-L-M útok - Sovietska zbraň hromadného ničenia

Ako ma tento útok hneval ked sme hrávali ako ČSSR proti ZSSR!!!! Až neskôr som ocenil ich hokejové umenie. Nič také už asi v dlhekj dobe neuvidíme. Rád si pozerám tieto zápasy kde hokejová dokonalosť splýva s hokejkami tohto útoku!!!

 


„Miracle on Ice“, alebo známy hokejový zázrak, keď univerzitný výber hokejistov USA zdolal na olympiáde v Lake Placid neporaziteľnú „zbornú“ šokoval svet. Šok sa však u vrchných predstaviteľov sovietskeho hokeja zmenil na obrovský hnev. Tréner Tichonov dostal okamžite príkaz, aby zložil tím, ktorý bude schopný opäť vrátiť ZSSR pošramotenú česť a vyrovná sa kanadskému výberu. A Tichonov túto úlohu zvládol dokonale. Zo svojho armádneho CSKA Moskva vytiahol päticu hráčov, ktorá si na najbližších 10 rokov podmanila Európu. Oceľová päsť, bratia v zbrani, to sú pomenovania, ktorými túto päticu prezývali počas rokov ich hokejového panovania. Najviac sa však ujal názov KLM útok, podľa prvých písmen z mien tria útočníkov.

Vladimír Krutov, Igor Larionov, Sergei Makarov z modrej čiary istení Viačeslavom Fetisovom a Alexandrom Kasatonovom. Táto pätica vytvorila jeden z najlepších útokov, aký história hokeja pamätá.

Tichonov si tento útok zložil už v CSKA a až neskôr ich povolal do výberu ZSSR. A hoci nie všetci boli odchovancami CSKA, práve tomuto klubu môžu vďačiť za to, že sa z nich stala „vraždiaca“ mašina. V CSKA sa z nich stali polobohovia. Na striedačke dokonca mali vyhradenú lavičku, kde bol nápis „len pre prvú päťku“.

„V CSKA sme mali vojenský režim, nikoho nezaujímalo, že sme ľudia, tréner nás zavrel na bázu a tam sme trávili 300 dní v roku. Tichonov nás nútil trénovať každý deň trojfázovo, pričom víkendy sa buď hrali zápasy, alebo sa trénovalo len dvojfázovo. Práve na báze sa z nás stali priatelia,“ spomína Igor Larionov.

Práve trojfázové tréningy a neuveriteľná chémia, ktorá medzi nimi panovala z nich robila takmer neprekonateľný útok. Jeden z kanadských hokejistov si na zápas proti nim spomína takto: „Boli neuveriteľní, v tretej tretine zápasu, v ktorom boli na ľade okolo 35–40 minút vyzerali úplne čerstvo, z nás sa lial pot a ledva sme prepletali nohami, ale oni boli jednoducho stroje.“

Ich výnimočnosť spočívala aj v tom, že každý z nich bol iný a všetci spolu vynikajúci, pasovali do seba ako ozubené kolieska. Mozog útoku bol Larionov, ktorý zásoboval spoluhráčov prihrávkami a svojim čítaním a predvídaním hry ďaleko prevyšoval ostatných. Na Makarova si zase Tichonov spomína ako na hráča, ktorý mal tie najúžasnejšie ruky a najjemnejšiu techniku s akou sa vtedy stretol.

Krutova zase volali „Tank“. Podsaditý útočník vynikal v hľadaní si miesta pred bránkou a v zakončení. Prirodzenou autoritou bol Fetisov, kapitán „zbornej komandy“ a akýsi starší brat ostatných. Kasatonov bol zasa buldogom a stenou v obrane.

V roku 1983 sa im na Majstrovstvách sveta podarilo niečo čo dovtedy ani odvtedy nikto nedokázal, celú päťku vybrali do All Star tímu turnaja, pričom do brány bol nominovaný Vladimír Treťjak.

V roku 1987 na Kanadskom pohári bol ich súboj s Kanadským útokom Goullet-Gretzky-Lemieux dychberúcim bojom toho najlepšieho, čo mohol vtedajší hokej ponúknuť. A hoci vtedy napokon triumfovala Kanada, zámorské médiá boli ohromené tým, že sa päť ľudí na ľade dokáže správať ako jeden živý organizmus.

Lenže nič nebolo také ružové ako sa zdalo. Štyria z piatich priateľov totiž otvorene dávali najavo svoju averziu voči vládnucemu režimu a aj proti autoritatívnemu prístupu trénera Tichonova. Sám Tichonov priznáva, že svoju elitnú päťku miloval a nenávidel zároveň. Hráči totiž často ignorovali jeho pokyny a buď improvizovali, alebo hrali tak, ako sa oni dohodli.

Kasatonov hovorí: „Tichonov to nemal rád, ale často sme improvizovali. Súperi potom nevedeli čo majú robiť. Vedeli síce ubrániť jedného, alebo dvoch hráčov, ale celá päťka sa brániť nedá. A my sme spolu dokázali hrať aj naslepo, pričom každý bol rovnako nebezpečný.“

Rozpory sa, ale prehlbovali. Hlavne Igor Larionov, ktorý mal vždy povesť inteligentného človeka a svoj antikomunistický názor dával najavo, mal veľké problémy s Tichonovom vyjsť. Je známe, že Tichonov svojho zverenca niekoľkokrát vyfackal aj na lavičke počas zápasu. Za Larionova sa však vždy postavili jeho spoluhráči, a tak sa mu vážnejšie postihy vyhýbali.

Problémy s Tichonovom nemal jedine Kasatonov, ten naopak patril k trénerovým obľúbencom a práve to napokon stálo aj za tým, že vzťahy medzi Kasatonovm a jeho štyrmi priateľmi ochladli. Rozšírilo sa totiž, že Kasatonov má v útoku úlohu donášača a informuje vedenie o tom čo ostatní chystajú.

Posledným spoločným vystúpením legendárnej pätice v drese ZSSR boli MS v roku 1989 v Štokholme. Situácia v tíme ZSSR pripomínala pred MS sopku. Štvorica rebelov už niekoľko rokov túžila ísť vyskúšať zámorskú NHL a povolenie tvrdých ruských pomerov ich v tom len povzbudilo. Napriek tomu dostali hokejisti zákaz do zámoria odísť. Hráči hrozili dokonca odchodom z mužstva, no napokon na turnaj cestovali. A s dresom zbornej sa rozlúčili skutočne impozantne. ZSSR dobylo titul bez jediného zaváhania.

Po páde Sovietskeho zväzu však už neexistovala sila, ktorá by hokejových virtuózov udržala v Rusku. Éra KLM útoku bola na konci. V zámorí totiž hrali v rôznych kluboch. Všetci až na Krutova sa v NHL aj výrazne presadili. Larionov a Fetisov spolu dokonca v drese Detroitu Red Wings vyhrali Stanleyov pohár.

Už nikdy však nedokázali nadviazať na svoje najslávnejšie roky. Prekročiť tieň KLM sa nedalo. Kasatonov to charakterizoval slovami: „Naša sila nebola v hokeji, my sme boli ako bratia. Keď niekto udrel Vladimira, alebo Igora neudrel len ich, ublížil nám všetkým a stal sa našim spoločným nepriateľom. Nikdy viac som už nehral v tíme s nikým, kto by mi bol ako brat.“

Dnes sú z nich stále priatelia. Vodca Fetisov pôsobí ako minister športu v Putinovej vláde a na ministerstve zamestnáva aj svojich priateľov Makarova a Krutova. Igor Larionov a Alexander Kasatonov ostali v USA. Larionov pracoval v štruktúrach Red Wings a pôsobí aj ako komentátor. Kasatonov sa venuje trénovaniu a výchove mládeže.

K-L-M útok už dávno patrí minulosti, no na tohtoročných MS sa v rámci exhibície s ČSSR opäť stretli, aby celému svetu ukázali, že hokejové umenie a silu priateľstva čas nepoznačí. Veľká červená mašina už nestraší, ale útok, mnohými považovaný za najlepší na svete si svoje miesto v histórii zaslúži